Zlaté pravidlo mravnosti (1983)

Kniha Abdusalama Gusejnova Zlaté pravidlo mravnosti je svojráznou vedecko-populárnou rozpravou o mravnosti. Autor použil formu dialógu etika s biológom, ktorí problematiku mravnosti skúmajú v širokom historickom a spoločenskom kontexte. Motto práce „čo sa ti nepáči na inom, sám nerob” je východiskovým bodom pre autorove úvahy a závery. Gusejnov podrobne analyzuje históriu zlatého pravidla mravnosti, vyslovuje originálne myšlienky o vzťahu dobra a zla, o prvých historických formách manželstva, starobe, ohľaduplnosti medzi ľuďmi, príčinách morálnych defektov, biologických a spoločenských faktoroch pôsobiacich na vývin osobnosti. V tejto súvislosti autor prízvukuje, že každý ľudský jedinec je hoden toho, aby bol morálny. Má právo na šťastie a vzájomné priznanie si tohto práva je podmienkou morálnosti v styku. Zlaté pravidlo, ktoré vyžaduje od jedinca, aby si vedel vždy predstaviť seba v koži iného a podľa toho sa aj správať, ďalej vyžaduje posudzovať seba podľa tých istých zákonov, ako posudzujeme iných. V ďalšom sa autor dotýka problémov životného prostredia a vzťahu k prírode v období rozmachu civilizácie. Tu pripisuje rozhodujúci význam miere zodpovednosti, s akou človek pristupuje k okolitému prostrediu.

Záver knihy vyúsťuje do kapitoly o aktívnom životnom postoji, ktorý predpokladá jednotu slova a činu, potrebu cieľavedomejšieho využitia sily príkladu ako mravne mobilizujúceho princípu.

Svet, v ktorom žijeme, charakterizuje nepretržité tempo technických vynálezov a spoločenských premien. Technická civilizácia akoby zabúdala na svojho tvorcu. Preto sa človek nástojčivo vracia k svojim ľudským problémom, ako sú zmysel a cieľ života, otázky jeho vlastnej hodnoty a k ďalším, ktoré ho od nepamäti znepokojovali.