Banderovci (1989)

Je to paradoxné, ale pravdivé: neobyčajne závažná a svojím obsahom atraktívna problematika, na spracovanie ktorej sa podujal Bohuš Chňoupek, bola naozaj len z ťažko vysvetliteľných (hoci nie nevysvetliteľných) dôvodov celé štyri desaťročia - ako si vzdychol v závere knihy autor - bielym miestom v kapitole súčasnej histórie, tzn. mimo záujmu historiografie, publicistiky i umenia. Rozhodujúce dejinné udalosti, ich politické, ideové, morálne či iné súvislosti, ako aj čiastkové epizódy, príbehy, zážitky, úradné i osobné názory, stanoviská a hodnotenia z obdobia vyčíňania banderovcov na našom území a bojov s nimi - to všetko zostávalo zabudnuté a beznádejne rozptýlené v archívoch a na stránkach už žltnúcej dobovej tlače; vytrácalo sa z hláv pamätníkov; mnohé fakty sa stratili nenávratne odchodom priamych svedkov zo zoznamu živých. Chňoupkova kniha nie je len umeleckou. historickou rekonštrukciou mimoriadne pútavých udalostí spätých s akciami našej bezpečnosti, armády a bývalých partizánov proti dvom organizovaným banderovským bandám na území východného a stredného Slovenska, najmä proti sotni Burlaka. Je panoramatickým obrazom dejín ukrajinského nacionalizmu, ktorý vyústil až do fašizmu a zverstiev na sovietskom, poľskom i našom území. Je protestom proti všetkému, čo sa - ako v tomto prípade - začínalo hlásením práva na sebaurčenie a samostatnosť a skončilo sa krvavými masakrami, drancovaním, genocídou. A je súčasne úprimnou výpoveďou o tých, ktorí sa na Slovensku statočne postavili na stranu ľudskosti a proti jej nepriateľovi - banderovským bandám. Ich pamiatke autor venoval toto svoje dielo.